Matej Bel sa rozhodol vydávať týždenník Nova Posoniensia s najbližšími
spolupracovníkmi Matejom Marthom a Viliamom Frigyes Beerom aj preto,
lebo popri prinášaní informácií o dianí v meste, v krajine i vo svete,
vnímali noviny ako pedagogický nástroj, ktorý mal študentom pomôcť
zlepšiť si latinskú gramatiku a štylistiku.
Belova myšlienka využiť noviny ako vhodný pedagogický prostriedok nebola
nová. Už v druhej polovici 17. storočia riaditeľ gymnázia v Nemecku
Christian Weiss vo svojom diele Schediasma curiosum de lectione
Novellarum tvrdil, že noviny sa môžu stať dobrým výchovným prostriedkom,
pričom odporúčal študentom, aby diskutovali o tom, čo sa v nich
dočítali. A o storočie neskôr, panovníčka Mária Terézia vo svojom výnose
Ratio educationis z roku 1777 žiadala, aby sa do rozvrhu vyšších škôl
zaradilo týždenne dve hodiny čítania novín – a to ako povinný predmet.
Prvé číslo novín Nova Posoniensia vyšlo v Bratislave 12. marca 1721.
Vychádzali do septembra 1722. Posledné známe vydanie týždenníka, ktorý
vychádzal v latinčine, pochádza z 10. septembra 1722.
Noviny mali bohaté predovšetkým zahraničné spravodajstvo, keď asi iba
jednu desatinu tvorili domáce správy, týkajúce sa najmä Bratislavy.
Značnú časť správ zo sveta preberali tvorcovia z inojazyčných novín.
Veľkú pozornosť venovali vojenským akciám v Európe, mierovým rokovaniam
ruského cára so Švédmi, vedeckým expedíciám. Veľmi cenná bola príloha
novín Syllabus rerum memorabilium (Prehľad pamätihodností), ktorá
vychádzala raz za mesiac.
Redaktormi novín Nova Posoniensia boli vzdelanci, ktorí poznali
najvýznamnejšie tlačové orgány Európy a sami boli vedecky
i publicisticky činní. Navyše sa im podarilo získať za spolupracovníkov
popredných vzdelancov žijúcich na Slovensku. Čiže, Matej Bel a jeho
spolupracovníci dokázali noviny prispôsobiť európskym požiadavkám.
Aj preto sa vydávanie novín Nova Posoniensia, ktoré sa tlačili v
tlačiarni Jána Pavla Royera vo všeobecnosti označuje za priekopnícky
novinársky počin, ktorý sa stal vzorom pre neskoršie vychádzajúce noviny
v latinčine, ale aj v nemčine a v maďarčine.